apâya-bhaya
, n., fear of hell; Vibh-a 279,1(~aṁ paccavekkhantassa pi viriya-sambojjhaṅgo
uppajjati); As 126,27 (bhayan ti ~aṁ); Ja IV 299,22
(~ehi muttā); — °-paccavekkhanatā, f., reflection
on a°, Vibh-a 278,21 (cf. Vism 132,17: apâyabhayâdi-
p°); — °-vinimmuttatā, f., the being released from
apâya-bhaya