anu-tāpa
, m. [ts.], repentance, regret (often withpacchā, cf. pacchā-tāpa); Abh 169; Ja VI 267,2'
(pacchā ~aṁ āvahati); 553,6' (dānaṁ datvā pacchā
~o) ;Vv 445 (hoti ca me ~o; = vippaṭisāro, Vv-a);
As 384,17 (duṭṭhu mayā idaṁ katan ti evaṁ ~o
anu-tāpa(111)910,11,15; f. ~ā, Mp I 115,10.