anu-ṭṭhita
, mfn. [sa. anu-ṣṭhita; pp. of anu-tiṭṭhati], carried out, practised; bhāvita +, DN II 103,2
(cattāro iddhiDādā bhāvitā . . . ~ā; = adhitthitā,
Sv [Ee adhitiṭṭhitā!]) = SN I 116,30 (= avijahitā
niccânubandhā (so CeEeSeo: °baddhā?), Spk) =
anu-ṭṭhitaDN II 103,6, quoted Mil 140,22; SN II 264,15 (mettā
...~ā; = adhitthitā, Spk) = AN III 290,24 (=
do., Mp) — IV 300,2 ≠ IV 150,11 (mettāya . . .
~āya; = paccupatthitāya, Mp) ≠ AN V 342,3
(quoted Ja II 61,1: see Paṭis II 130,5); SN IV 200,30
(kāyagatā sati . . . ~ā); V 259,19 (iddhipādā . . . ~ā;
= adhiṭṭhitā, Spk) ≠ MN III 97,16 (kāyagatāya
satiyā . . . ~āya; Ps); Paṭis I 172,18-30 (cattāro
bhāvanaṭṭhā yānikatā + . . . ~ā); [Ud-a 237,4 (pl.
~ā, = 'anuggata'), see anuṭṭhita]; Ud-a 352,19 (ime
antā, te ca evaṁ gahitā, evaṁ ~ā); Pv-a 132,27
(mayā ~aṁ); — also in active sense = who has fol-
lowed or tended (acc.); Ja VI 563,2* (ahaṁ patiñ ca
putte ca . . . ~ā divārattim; = pāricariyânuṭṭhānena
~ā a(p)pamattā hutvā paṭijaggāmi, Ct.). — °(a)ṭṭha,
m., the notion of a°, Paṭis I 18,8.