a-nātha
, mfn. [ts.], without protector (master,leader), helpless, deserted, destitute, poor, miserable;
SN I 61,15* (pl. apaviddhā ~ā; = appatiṭṭhā, Spk)
= 204,13*; AN V 23,12 (sanāthā viharatha mā ~ā,
dukkhaṁ ... anātho viharati) = 25,22; Ap 531,7
(acc. pl. f. ~āyo) - Thī-a 145,17*; Ja III 222,6 (f.
~ā); IV 377,9 (acc. f., kasmā mam ~aṁ katvā pab-
bajito si); V 18,23' (niravassayo ~o viya; = 'anā-
thamāno'); VI 10,24 (mā maṁ ~aṁ kari); Dhp-a I
78,7 (~o hoti nippaccayo); Pv-a 65,9 (vidhavā ~ā
honti). Cf. Sadd 366,5-20. — Ifc., v. nāthâ°.