karaka
, m. [ts.; CDIAL 2781, EWA-1 s.v.], water-pot.; thero ~aṁ pūretvā, Pv 430 (= dhammakara-
kaṁ, Pv-a 185,22); pūraṁ pānīyassa ~aṁ ... adā,
701; ~aṁ, Bv XXVIII 9; — ifc. kaccha-°; dhamma-°
(Vin II 118,18; Ja I 395,18; Sp 86,19; Mil 68,27); pānī-
ya-° (Pv 669).