kaṭuka-pphala
, mfn. (bhvr.) 1. having a pun-gent, bitter fruit; 2. having a painful, bitter result;
— 1. vaṇṇagandharasûpeto amb' āyaṁ ahuvā pure
... ken' ambo ~o ti, Ja II 106,2*; ambo ~o ti, 106,7* (=
asātaphalo tittakaphalo ti, 106,11'); jātiphalaṁ ~aṁ
elāḷa-takkolan ti evaṁ nāmavasena na sakkā pa-
riyantaṁ dassetuṁ, Sp 837,5; — 2. caranti bālā ...
karontā pāpakaṁ kammaṁ, yaṁ hoti ~aṁ, Dhp 66
(= tikhiṇaphalaṁ dukkhaphalaṁ, Dhp-a II 37,2) = S I
57,14 = Ja III 291,30* (na taṁ kammaṁ kataṁ sādhu
yaṁ hoti ~aṁ, 291,32); āyatim pi ~ā, Th-a III 156,30;
~āni, Pv 82 (Pv-a 60,12); Sp 314,2.