āditta-pariyāya
, m. (n. Vin I 35,12, perh. =ā°-p°-sutta), exposition of or illustrated by āditta (on
fire), used 1) about the discourse given at Gayā, Vin I
34—35, the so-called "fire-sermon", 2) about the
dhammapariyāya S IV 168—171; nom. ayaṁ kho
bhikkhave ~o dhammapariyāyo, S IV 171,16; acc.
~aṁ vo bhikkhave dhammapariyāyaṁ desissāmi,
ib. 168,11; ~aṁ paccavekkhamāno, Nidd I 483,30;
Gayāsīse ~aṁ (v. l. anattap°) kathetvā, Ja IV 180,16;
~aṁ abhāsi, Spk II 363,21; — °âvasāna, m.; loc. ~e
arahattaṁ patto, Spk II 216,7; instr. sa (paṭisaṁkhā)
. . . ~ena veditabbā, Ps I 75,18 = Mp III 394,26; see
next.