kapp(a)
, [sa. √kḷp; sa-Dhātup I 799], the verbal rootkapp; ~a vidhimhi, Sadd 551,6; ~a vitakke vidhim-
hi chedane ca, 551,9; ~a sāmatthiye, Dhātup 195 ≠
Dhātum 273; ~a santagate chede, takke hiṁsâdisûc-
cate, Dhātum 275; Dhātup 601 = Dhātum 839.
1kappa