o-sārikā
, f. . [scdry deriv. from osarati, q. v.; =osaraka, osāraka, qq. v.; cf. prakr. osāriyā], verandah or
terrace; ~an ti anālindake vihāre vaṁsaṁ datvā tato
daṇḍake osāretvā kataṁ chadana-pamukhaṁ, Sp 1220,4
(Ee so; Be osārakan; Ce osarako; Se osārakin; ad Vin II
153,3 "osarakaṁ").